TNEWS TALANOA

Full Version: POWER HUNGRY PRODUCES POVERTY
You're currently viewing a stripped down version of our content. View the full version with proper formatting.
29 May 2007, 15:35


Auckland, New Zealand:

Editor,

"The cycle of corruption, coups, counter-coups and yet more corruption has proved hard to break. And there is little sign that Ivory Coast is going to prove any more able to rid itself completely of the military virus than much of the rest of Africa" (Africa Political Analysis).

View full story: http://www.matangitonga.to/article/lette...5_pf.shtml
Tamasi'i David Kapaika,
Coup happens when corruptions kick in and dominate those in power. It will happen to Tonga if the people in power won't listen to its subject. There is no doubt the people of Tonga wants democracy and please please honour the late Tu'ipelehake's political model. What the govt do, they ignored that and presented their own. May I ask you (David) a question or two: Why did Toke Sevele presented his model? What is his primary motive(s)??
Do not be blinded by Feleti's smooth words... try and look beyond the obvious and you will understand why majority of Tongans want to change from current regime to a better Tonga. And may I add this: no form of govt is perfect but I think the only form of govt will bring much benefit to Tonga is DEMOCRACY! WE'RE SICK OF BEING USED, BEING DICTATED TO; BEING TOLD; BEING SUBJECTED AND BEING MANIPULATED! WE WANT FREEDOM FROM ALL OF THE ABOVE!
HAIL DEMOCRACY! AND BOOHOOO MONARCHY CONSTITUTION CRAP!!!!
Tuku aa mu'a Tevita na'a faifai peau lua ho'o fo'i tohi 'oku fai.
Tuku e vaihakaa moe mo'osipo mu'a 'eni. Ko e vaivai e pule'anga hono toho kimoutolu ke patoho homou pito. Mou 'ofa mai 'o ki'i siofi mai angee 'ae tafa'aki 'ae kakai 'o e fonua pea 'oku fefee honau tukungaa he taimi ni? Faka'ofa 'aupito.
'Oku 'ikai 'aupito ke 'iai ha fiekaia ki he koloaa moe mafai mei he motu'a ni. Ko 'eku tefito'i ngaue pe koe feinga ke tokoni'i si'i tau fonua he kuo to lalo 'ae me'a kotoa.
Kapau 'oku mou fie'ilo kihe mo'oni pea mou 'ofa mai 'o fekumi ke ma'u 'ae mo'oni pea toki tohi 'ihe forum.
Ko e anga 'eku vakai atu kihe tu'unga 'oku 'iai 'a Tonga he tiami ni, teu pehe ko e tu'unga ma'ulalo taha 'eni kuo a'u kiai 'a Tonga talu mei he fokotu'u 'ae pule'anga Tongaa. Ko hono 'uhingaa he na'e fakalele pe 'ehe pule'angaa ia 'ae fonua he taimi koee ka 'ihe taimi ni, kuo ala mai 'ae kau fie ma'u koloa mo e fiema'u mafai 'e ni'ihi meihe kau fakafofonga 'oe kakaii pea kuo nau 'ohomate he feinga ke tu'u 'enau 'asenita fakafo'ituitui pea 'oku 'ikai ofo 'ihe to lalo pehe 'etau 'ekonomika moe fonua.
Koe me'a pe 'oku mahino mai koe ma'ulalo taha 'eni kuo a'u ki ai 'a e fonua he founga fakalele pule'anga kuo fai 'aki e filifilimanako,lohiaki'i,takihala'i,siolalo,kae mahulu hake 'ae me'a koe fakafahufahu.'Oku mahu'inga 'a e telinga fanongo ke ma'u 'e he kau ma'u mafai he ko 'enau fanongo te nau manatu pea 'i he 'enau manatu'i te nau fakakaukau ki ai pea 'i he 'enau fakakaukau ki ai te nau fai leva ha tu'utu'uni 'o 'ata mai ia he 'enau founga ngaue, pea koe fili ia 'oku faingata'a taha ki ha pule. Koe fili ke fanongo-fakakaukau-pea ngaue ki he taumu'a pe koe fanongo-fakakaukau-pea tokoto atu ia 'o mohe.[/font][/color][/size][/align]
Ma'upale,
Malo 'etau lava kihe efiafi ni pea malo e okooko mahu'inga ki he tano'a ko 'eni. Ko e maumau ho'o fokotu'u 'au he kuo 'osi maumau 'a e ngaahi konga ia ko'eni 'oe Pule'anga. Ko e me'a fanongo 'oe Palemiaa kuo 'osi maumau ia. Ko 'ene me'a manatu kuo kai ia 'e fiema'u koloa pea ngalo 'aupito 'ene ngaahi fakapapau kihe kakai 'ihe taimi na'e kemipeini ai ke hu ki falealea. Ko 'ene me'a tangutu kuo maumau moia he lahi 'ae kai ngako mei falelahi pea hoko ai 'o constibated. Ko 'ene me'a pe 'oku kei ngaue he taimi ni ko 'ene mata'ipalau. Manatu foki kuo 'osi maumau e mata'ipalau ia 'a Kalali ha ha ha.
TUKU E SIO LALO IA HE KOE ME'A IA 'AE KAKAI FE'AUAKI.
SEMISI, 'OKU HANGA 'EHE FIEKAIA KIHE MAFAI 'O FANAU'I 'AE MASIVA 'AHA FONUA. KOE KOLOA 'A TONGA 'A HONO KAKAI. 'OKU 'IKAI KOE TU'I, PE HOU'EIKI, PE KAU MA'OLUNGA - NO NO NO, KOE KAKAI. HANGA 'EHE KAKAI 'O 'AVE 'AE TU'I KIHE TU'UNGA 'OKU 'IAI HE TAIMI NI, PEA 'AI KE SIO LALO MAI KIHE KAKAI NA'A NAU 'AVE IA KIHE TU'UNGA 'OKU 'IAI HE TAIMI NI? TUKU E SIOLALO IA MOE PENA HELEHELA....
'E ipod te'e poti mo Sone ngongone talanga mai ha poini kae tuku aa e personal. Koe kakai 'oku nau hungry for power 'i Tonga ko 'Akilsi Pohiva, Clive, 'Isilei Fulu, 'Uliti Uata kakaa lahi mo hai fua. Not the government!!
Fene 'oua 'e talanoa mo toe fakahahanga mai he 'oku taupe mai e kainga pea 'oku toe namu ha'aha' mo hohongo ho'o lea.
TUUTII TUUTII TUUTII

'OKU MA'U 'EMAU KI'I MALIE MEI HE VAI KO PUNA.
FACTS REMAIN THE SAME.

WHO ARE THE POWER HUNGERS?
- KAU FAKAFOFONGA 'OE KAKAI
- PSA
- KOMITI KIHE TOTONU 'AE KAKAI
- TNEWS
- TONGASTAR
- SEMISI TAPUELOELO
- SITALEKI VALE KUA 'OHUA
- SENGI KAIPA'ANGA ETC
THEY ARE THE ONES THAT SHOULD BE RESPONSIBLE FOR THE POVERTY IN TONGA.
'E kalafi's fagg(or is it fan?) sorry I'll never get it right, just like the govt ,they're never get it right.
'Oku pehe ho sika'i tokee 'oku power hungry 'a 'Isi moe kau temo koe fili kinautolu 'ehe kakai, he kohai na'ane fili 'a TOKE ke PM .Koe fo'i fakaleitii pe 'e taha na'ane fekau ke 'alu hake 'ona takoto fakataha mai mo'ene kuli 'o tali ke tolongi e va''akau kana lova kiai.Koe me'a 'oku nau manavahe kiai he ka fili e PM moe toenga 'oe 'u lakangaa 'ehe kakai 'oku ou fakapapau atu 'e PM e Temo pea toe Temo moe toko 21 fakafofonga .Mahalo pe 'e ma'u ha toko 2 'ae kau te'epatoo pe 'ikai.Kapau 'e lava ke ki'i maalanga hake ki 'olunga 'ae PM mo 'ene kau tamaa meihe po ponu ko'ena 'oku nau lolotonga 'ilo aii tenau 'ilo 'oku 'iai e me'akai ia 'e taha 'oku toe sai ange.Anyway enjoy your favoured dish while you at it.'Ofa mai 'o tuku e 'atamai kovii he na'a mou ako lelei.pe 'oku hala 'eku ma'uu?.
'ofa atu.
E Feleti Sevali,
kuo ke hanga 'e koe 'o replace ho 'uto ''aki e tokee pea kuo heke holo ai pe fonua he 'uli.'Ofa tui'i ha 'uto'i 'Ikale ho 'uto hei'ilo na'ake puna atu 'o kai ha po ponu ha feitu'u.Kuo hao e Taimi ho'o lisi mahalo 'oku ke fu'u ifo'ia 'ia Kalali ,mo'oni pe ia he koe motto a kalali koe."IT is not who you know but the PM you blow.Koe kau pasese lelei
mo'oni kimoutolu he MV TOKOMEA.
ofa atu
SAVALI, 'OKU UI FOKI 'I TONGA 'AE FACTS KOE TA'EMO'ONI, PEA UI 'AE SAI KOE KOVI PE A UI 'AE FEINGA KIHE JUSTICE KOE POWER HUNGERS.....

KOE NGAAHI FACTS 'ENI:
KO HAI 'AE KAU HALOFIA KIHE MA'U MAFAI?
1. PALEMIA FELETI SAVALI
2. LOPETI SENITULI
3. FINE ASS
4. PEAUAFI HU'UKIVA'E
5. KAU MINISITA 'OE KAAKAAUNI
6. 'OSAI LATU
7. FELETI SAVALI
8. FELETI SAVALI
9. FELETI SAVALI
MAHALO PE KUO U MAHINO ATU.
'E Savali ko e talanoa "Facts" mai he 'oku ke 'ilo koe ha e "Facts". Fai pe 'e koe 'ae talanoa 'ae vale moe fakapo'uli kae'oua 'e fai e talanoa 'ae kakai 'oku maama. Tuku e talanoa "Facts" ke fai ia 'e 'Akilisi Pohiva 'oku 'iai e me'a 'i hono vaha'a uma.
Reference URL's